Wakhanský koridor bol môj sen. 5 rokov som zasnene pozeral na mapu sveta a premýšľal, ako by som sa tam dostal. Ten kút sveta ma ťahal ako magnet. Aj takto začína cestopis ,,Wakhanský koridor – bezpečný kút Afganistanu a Tadžikistanu“.
Až pred pár rokmi sa to konečne podarilo, keď sme cestovali po legendárnej hodvábnej ceste. Ak sa pozriete na mapu Strednej Ázie, uvidíte malý cípik, ktorý sa tiahne 350 kilometrov medzi Pakistanom a Tadžikistanom. V najužšom bode má sotva 13 kilometrov a celé to patrí Afganistanu. Takáto anomália by sa nikdy nestala, keby v 19. storočí nebolo súperenia medzi Anglickom a cárskym Ruskom o vplyv v regióne. A tak sa dohodli, že vznikne tento cíp, medzi dvoma veľkými svetmi. Daný región sa stal ešte izolovanejší ako bol a to natoľko, že dnes je to nielen najbezpečnejšia časť Afganistanu, ale ani Taliban sa sem poriadne nedostal. Voľakedy tadeto prechádzala známa hodvábna cesta. Na ťavách sa niesol tovar popri rieke hlavne do Číny. Dnes je hranica wakhanského koridoru s krajinou draka hermeticky uzavretá z obavy pred teroristami. Stále tu však žijú v koridore kočovné etniká. Tie putujú po úzkom koridore so svojimi stádami tiav, jakov a koní. V zime teplota padne na mínus 40 a musíte sa o seba postarať. Žiadna nemocnica, infraštruktúra či známka štátnej moci. Ako keby ste žili pred 200 rokmi.
Wakhan je mimo hlavných turistických trás. Veď koho by to lákalo pozrieť sa na Afganistan a na oblasti, kadiaľ prechádza najviac ópia na svete. A práve drogové cesty by mali byť pod dôkladnou kontrolou. A čo vidím? Nič. Žiaden plot, žiaden vojak či vojenské obrnené vozidlo. Len malá dravá rieka Pamír, ktorá stráži dve chudobné krajiny. Stojím pri rieke a keby som sa v tomto momente rozhodol, že prejdem na druhú stranu, nik mi nebráni. Pozriem okolo seba a vidím krásnu panorámu hôr. Na jednej strane Pamír so svojimi 6 tisícovkami a na druhej divoký Hindukuš. „Vidíš tamten hrebeň? To je už Pakistan!“ Povie náš šofér Jingis. Okolo seba panoráma, ktorú ani v Himalájach neuvidíte. Respektíve ten kontrast veľkých mohutných hôr. Celý deň zliezame po ťažkých cestách do hlbokých údolí. Tie údolia nemajú konca kraja. Všade, kam pozriete, je zasnežený kočiar so zvyškami ľadovcov.
Na dne údolia nájdete aj pár dedín. Tie afganské sú chudobnejšie oproti tadžickým. Sem tam vzhliadneme ženy oblečené v modrých burkách a mužov s veľkými nohavicami a paštúnskymi čiapkami. Nikto sa na tadžickej strane nebojí, že by z afganských dedín prišlo nebezpečie. „Taliban sa do tejto časti sveta nedostal. Domáci ho vyhnali. Táto časť afganského sveta patrí dlhodobo medzi bezpečné.“ Jingis nám s radosťou odpovedá na nejednu otázku.
Dnes sem veľa turistov nepríde, ale v dávnych dobách tadeto prechádzali karavány na hodvábnej ceste. Svedčia o tom rôzne nákresy na skalách so značkami pre pútnikov. Napriek tomu, že obe vlády v Kábule a v Dušanbe viac-menej kašlú na wakhanský koridor, domáci sa vedia o seba veľmi dobre postarať. Nielen obchod medzi dedinami, ale hlavne úrodná oblasť. Zelené políčka sú v ostrom kontraste so zasneženými vrchmi.
Wakhan je cestovateľskou bombou a absolútne bezpečnou. Veľa ľudí hľadá niečo pôvodné, nekomerčné…tak neleňte a choďte!
Ako sa tam dostanem?
- Cesta vedie medzi kirgizským mestom Oš do tadžického Khorogu v celkovej dĺžke 728 kilometrov. Do Wakhanu vedie z Pamir Highway odbočka. Do Khorogu sa dostanete z Dušanbe buď letecky za cca. 100 USD, alebo miestnymi linkami.
- Tadžikistan má so SR vízovú povinnosť. Víza vybavíte vo Viedni, alebo aj v Oši za 24 hodín. Afganistan má takisto vízovú povinnosť a vybavíte v Prahe alebo v Khorogu v Tadžikistane. Kirgizsko je bez víz.
- Na Pamir Highway, čiže aj na Wakhan potrebujete aj špeciálne povolenie, ktoré vám vydajú na veľvyslanectve. Stojí cca 20 Eur.
- Prenájom auta – do Wakhanu si musíte prenajať auto. A to buď v kirgizskom Oši alebo v tadžickom hlavnom meste Dušanbe. Ak to spojíte s Pamir Highway, vyjde to na cca 500 eur za 5 dní.
- Peniaze – platí sa buď tadžickými somonmi alebo americkými dolármi. Eurom viac menej nezaplatíte. V Afganistane je afgani a zameníte na Afganskej strane hocikde. Bankomaty nie sú. Majte hotovosť pri sebe.
- Ceny – ovocie, voda, jedlo, skrátka asi všetko je drahšie ako vo veľkých mestách. Je lepšie si spraviť zásoby v Oši alebo Khorogu.
- Ubytovanie – stanovať sa dá hocikde. Majte kvalitný spacák, lebo teplota padne aj na bod mrazu. Ten, kto nepreferuje stanovanie, dá sa u domácich v tzv. home-stay za približne 10 USD na osobu. V cene sú väčšinou aj raňajky a večera.
- Hygiena – so sprchou nepočítajte, majte dostatok toaletného papiera, mokrých servítok a vecí, bez ktorých si neviete predstaviť deň.
- Ak hľadáš info o Pamír Highway, pozri sem
Ak máš otázky na článok ,,Wakhanský koridor – bezpečný kút Afganistanu a Tadžikistanu“, daj do komentu a radi odpovieme.
Autor
Čítať viac článkov