Mnohí z vás sa pýtajú, ako plánujem cesty do krajín ako Somálsko, Afganistan, Jemen alebo… Na čo myslím? Čím sa riadim? Nebezpečné krajiny alebo ako sa tam cestuje je článkom, ktorý vám prezradí ako plánujem a myslím.
Pri cestách do krajín, ktoré ministerstvo zahraničných vecí neodporúča, nevznikajú plány ľahko a rýchlo. Takisto vám však nebudem líčiť ako v lacnom cestopise, že takéto cesty sa pripravujú roky. Väčšinou je to otázka niekoľkých týždňov alebo mesiacov. Najdlhšia cesta, ktorú som pripravoval, bol Bering, ktorý mi zabral trištvrte roka. Napríklad na Somálsko, kam teraz idem, trvala príprava dva mesiace.
Nemyslieť si, že všetko vyjde
Keď plánujem cestu do vojnových krajín alebo tam, kde je občianska neposlušnosť, pripravujem sa na to, že nie všetko musí vyjsť. Skôr sa nastavujem do módu, že veľa vecí nevyjde. Takéto cestovanie by som prirovnal k výkonu horolezcov. Snažíš sa zdolať horu, ale tá hora ťa nepustí a ty sa musíš otočiť niekoľko metrov pod vrcholom. Musíš vedieť odhadnúť ten moment, ktorý je už za hranicou.
Ja som sa dokázal nastaviť do takéhoto módu až po niekoľkých rokoch cestovania. Aj ja som bol na začiatku človekom, ktorý chcel vidieť všetko a niekedy až príliš tlačil na pílu. Keď niečo nevyšlo, bral som to ako zlyhanie a mal som pocit, že celý svet sa proti mne sprisahal. Ak máš aj ty pri cestách taký pocit, že všetko musí vyjsť, tak ver, že na cesty do Somálska alebo Iraku alebo… nie si pripravený. Tu nejde o to, koľko kútov sveta si prešiel. Pokojne môžeš mať – ako ja – vyše 180 navštívených krajín, ale ak sa nezbavíš toho pocitu, cesty do nebezpečných regiónov radšej odlož na neskôr. Život máš len jeden.
Všetko je strašne drahé
Čím nebezpečnejšia krajina, tým je všetko mnohonásobne drahšie. Mesačná cesta do Konga stála vyše 4 500 eur, Somálsko vyše 6-tisíc eur, Jemen okolo 3-tisíc eur… Tie cesty sú šialene náročné na financie. Tu nejde o to, že neexistuje žiadne airbnb či hostel. Služby, ktoré musíš využiť, sú neskutočne drahé. Je to daň za málo navštevovanú krajinu. V čase, keď zúri vojna, alebo je niečoho nedostatok, ceny rastú do astronomických výšok. Napríklad cena letenky do Mogadiša s Turkish Airlines v ekonomickej triede stála vyše 1 100 eur. Za tú sumu by som letel tam a späť z Austrálie a ešte kúpil letenku niekam do Ázie. Platíš veľa a výsledok je absolútne neistý. Nikdy nevieš, či ťa niekam pustia, či niečo nevypukne… a tu pamätaj na odstavec hore. Nemysli si, že ti všetko vyjde.
Informácie
Alfa a omega všetkých ciest. Bez nich nevyrazím na žiadnu cestu. Zisťujem všade, kde sa len dá. Nepozerám žiadne cestovateľské fóra, lebo informácie sa menia z minúty na minútu. Základom je pre mňa ambasáda alebo veľvyslanectvo danej krajiny. Dnes tieto inštitúcie nie sú nepreniknuteľnou hradbou, ale skôr vám chcú pomôcť a vedia vás správne naviesť a sem-tam dať kontakty.
Takisto pozerám seriózne denníky a nasávam informácie o krajine. Aká je momentálna politická situácia? Kde sa niečo deje? Kto je proti komu a aká je nálada v krajine? Nikdy – a opakujem: nikdy – nevyrazím do krajiny, keď nepoznám situáciu. Osobne nechápem ľudí, ktorí idú niekam a nevedia, čo sa tam deje. Sem-tam potom narazíte na ľudí, ktorí sa naozaj čudujú, čo sa okolo nich deje.
V poslednom období sa spolieham aj na takzvaných fixerov, ktorí poznajú situáciu, majú kontakty na politikov a bezpečnostné zložky a vedia vyhodnotiť aktuálny stav. Samozrejme, že takýto fixer niečo stojí, ale aj vďaka nim som sa zatiaľ vždy dostal tam, kam som chcel.
Ak cestujete s niekým, majte vzájomnú dôveru
Ak všetko vychádza, tak je každý šťastný. Ale stačí, ak niekto ochorie, niečo sa pokazí alebo nevyjde a vtedy sa prejaví individualita každého jednotlivca. Napríklad teraz v Jemene na nás vystrelili a všetci traja sme správne zareagovali, nikto nespanikáril. Správali sme sa ako jeden muž. Keby ste išli do takýchto krajín a nevedeli o tom druhom, ako sa správa, verte, že toto môže byť veľkým problémom. Kongo, Somálsko, Afganistan si vyžadujú aj vedomosti o vašich parťákoch, na ktorých sa viete spoľahnúť. Oni vedia potlačiť aj svoje vlastné potreby pre vyššie blaho skupiny.
Hoci cestuješ do bláznivých krajín, nemysli si, že si hrdina
Vždy cestujem s pokorou. Neprepadnem pocitu, že keď som navštívil oblasti ako Afganistan, že sa už vyznám. Stále pristupujem k novej oblasti a krajine, akoby to bol môj začiatok. Nemávnem rukou, že to už ovládam a nič ma neprekvapí. Raz, len raz som to spravil a veľmi sa mi to vypomstilo. Ak chcete byť profesionál, tak sa podľa toho správajte.
Cestovanie do oblastí, kam sa nechodí, je takou vyššou školou cestovania. Nepríde to hneď a náhle. Krok za krokom. Aj mne trvalo vyše desať rokov, kým som prvýkrát vyrazil do Afganistanu. Neosvojme si chorobu dnešných dní, že musíme mať všetko hneď a teraz.
Máte otázky na článok „Nebezpečné krajiny alebo ako sa tam cestuje“ Dajte do komentu a radi odpovieme
Prečo cestujem do krajín, kde je vojna? V tomto článku vám to prezradím.
Cestu po Somálsku môžete sledovať aj na našom/vašom Instagrame tu.
Autor
Čítať viac článkov