Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy
Južná Amerika a Južný Atlantický oceán
-
Úvod
História:
Tieto ostrovy, s obrovskými populáciami vtákov a tuleňov, ležia približne 1000 km na východ od Falklandských ostrovov a sú pod britskou správou od roku 1908, okrem krátkeho obdobia argentínskej okupácie v roku 1982. Grytviken, ležiaci na Južnej Georgii, bola v 19. a 20. storočí veľrybárskou stanicou. Slávny objaviteľ a polárnik Ernest Shackleton sa tu zastavil v roku 1914 pri svojom neslávne známom pokuse o pešie prekročenie Antarktídy. O 20 mesiacov neskôr sa sem so zopár spoločníkmi vrátil v malej loďke a zabezpečil úspešnú záchranu zbytku svojej posádky, ktorá bola uveznená na Antarktíde. Ernest Shackleton zomrel počas nasledujúcej expedície v roku 1922 a je pochovaný v Grytvikene. Dnes žijú na stanici vedci z Britskej Antarktickej misie. Veľká Británia si uvedomila význam ochrany morských druhov v okolitých vodách a v roku 1993 rozšírila exkluzívnu zónu výlovu z 12 na 200 námorných míľ okolo každého ostrova. -
Geografia
Poloha:
Južná Južná Amerika, ostrovy v Južnom Atlantickom Oceáne, na východ od južného cípu Južnej AmerikyGeografické súradnice:
54 30 J, 37 00 ZGeografické zaradenie:
Antarktický regiónRozloha:
celkovo: 3903 km²
pevnina: 3903 km²
vodné plochy: 0 km²
poznámka: zahŕňa aj ostrovy Shag Rocks, Black Rock, Clerke Rocks, Južná Georgia, Bird Island a Južné Sandwichove ostrovy, ktoré pozostávajú z 11 ostrovov
porovnanie v rámci sveta: 177Porovnanie veľkosti:
Rozlohou sú 2x väčšie ako Bratislavský kraj
Pozemné hranice:
0 kmPobrežné nároky:
teritoriálne moria: 12 nm
exkluzívna ekonomická zóna: 200 nmKlimatické podmienky:
premenlivé, prevažne so západnými vetrami počas roka striedajúcimi sa s bezveterenými obdobiami, takmer všetky zrážky padajú vo forme snehuTerénne členenie:
väčšina ostrovov je skalnatých s horami prudko rastúcimi z mora; Južná Georgia je z väčšiny neúrodná so strmými, ľadovcami pokrytými horami; Južné Sandwichove ostrovy sú vulkanického pôvodu a niekoľkými aktívnymi sopkamiNadmorská výška:
priemerná nadmorská výška: neuvádza sa
extrémy: najnižší bod: Atlantický oceán 0 m
najvyšší bod: Mount Paget (Južná Georgia) 2934 mPrírodné bohatstvo:
rybyVyužitie pôdy:
poľnohospodárska pôda: 0%
obrábaná pôda 0%; stále plodiny 0%; stále pasienky 0%
les: 0%
iné: 100% (odhad 2011)
Zavlažovaná pôda:
0 km² (2011)Prírodné nebezpečenstva:
Južné Sandwichove ostrovy majú po väčšinu roka poveternostné podmienky, ktoré zabraňujú príchodu lodí; ostrovy sú taktiež miestom aktívnej vulkanickej činnostiŽivotné prostredie – hlavné ohrozenie:
soby – počas 20. storočia boli na ostrov niekoľko krát dovezené a zničili pôvodnú flóru a vtáctvo; niekoľko sobov bolo premiestnených na Faklandy v roku 2001 a zvyšok bol vyhubený (2013-14)Geografická poznámka:
severné pobrežie Južnej Georgie ovplýva niekoľkými veľkými zálivmi, ktoré poskytujú dobré podmienky na kotvenie -
Ľudia a spoločnosť
Obyvateľstvo:
žiadne pôvodné obyvateľstvo
poznámka: malá vojenská posádka bola stiahnutá z Južnej Georgie v roku 2001 a bola nahradená stálou skupinou vedcou z Britskej Antarktickej misie. Tá má taktiež biologickú stanicu na ostrove Bird Island. Južné Sandwichové ostrovy sú neobývané. -
Vláda
Názov krajiny:
bežne používaná dlhá forma: Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy
bežne používaná krátka forma: Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy
skratka: JGJSO (v angličtine SGSSI)etymológia: Južná Georgia bola v roku 1775 nazvaná „Ostrov Georgia“ kapitánom Jamesom Cookom na počsť britského kráľa Georga III; Cook v tom istom roku taktiež objavil skupinu Sandwichových ostrovov, ktoré nazval „Sandwichove zeme“ po Johnovi Mantaguovi, grófovi zo Sandwichu a prvom lordovi admirality; slovo „južný“ bolo pridané neskôr na ich odlíšenie od iných Sandwichových ostrovov, dnes známych ako Hawaiské ostrovy
Štatút nezávislosti:
zámorské teritórium Veľkej Británie, ktoré si taktiež nárokuje Argentína; spravované komisárom z Falklandských ostrovov, ktorý je zároveň aj guvernérom reprezentujúcim kráľovnú Alžbetu IIPrávny systém:
zákony Veľkej BritániePopis vlajky:
modrá s vlajkou Veľkej Británie v hornom záväsnom rohu a erbom Južnej Georgie a Južných Sandwichových ostrovov vycentrovanom vo vonkajšej polovici vlajky; erb zobrazuje štít so zúrivým zlatým levom držiacim pochodeň v strede. Štít je z ľavej strany podopieraný tuleňom a z pravej strany tučniakom makarónskym. Nad erbom sa nachádza jeleň a pod štítom je na zvytku napísané motto „LEO TERRAM PROPRIAM PROTEGAT“ (Nechajte leva ochraňovať svoje jeho územia). Lev s pochodňou symbolizuje Veľkú Britániu a objavenie ostrova – na pozadí štítu sa nachádza modro-biela šachovnica, ktorá pochádza z rodinného erbu Jamesa Cooka, objaviteľa ostrova. Všetky zvieratá z vonkajšej strany štítu reprezentujú pôvodnú faunu ostrova. -
Ekonomika
Ekonomika – prehľad:
V okolí ostrova sa v obmedzenom množstve prevádzkuje rybolov. Ryby a morské plody sú potenciálnym zdrojom príjmov. Ostrovy majú svoj príjem z predaja známok vyrobených vo Veľkej Británii, predaja rybárskych oprávnení a kotviacich a vstupných poplatkov z turistických lodí. Veľký nárast zaznamenal hlavne turizmus so špecializovaných výletných lodí. -
Doprava
Prístavy a lodné terminály:
hlavné prístavy: Grytviken -
Ozbrojené sily a bezpečnosť
Armáda – poznámka:
obrana je zodpovednosťou Veľkej Británie -
Nadnárodné spory
Medzinárodné spory:
Argentína, ktorá si robí nároky na ostrovy aj vo svojej ústave, ich krátko okupovala silou v roku 1982 a v roku 1995 sa zaviazala, že už sa vojensky nebude snažiť o ich obsadenie. -
Itinerár
Ostrovy, ktoré patria medzi jedny z najchránenejších oblastí na svete a kde žije miliónov tučniakov, desaťtisíce tuleňov, stovky veľrýb, kosatiek…
Intro – krátka história
Južná Georgia je jednou z prvých vstupných brán k Antarktíde. Celková rozloha ostrova je 3 755 kilometrov štvorcových a z toho 57 % územia je pokrytých ľadovcami. Najvyšší vrch je Mount Paget – 2 934 metrov, ktorý bol prvýkrát zdolaný až v roku 1964.
Ostrovy pravdepodobne ako prvý uvidel londýnsky obchodník Antoine de la Roche v roku 1675 a James Cook tu ako prvý vystúpil na breh 17. januára 1775.
Ostrovy boli dlho mimo hlavného záujmu aj vďaka veľmi nehostinnému prostrediu, ktoré sa počas celého roka nemení – náhle zmeny počasia, nízka teplota a vysoká rýchlosť vetra – kým ich ekonomický potenciál neobjavil Nór Larsen, ktorý tu založil veľrybársku stanicu. Tá v druhej polovici 20. storočia spracovala vyše 174-tisíc veľrýb. Celkovo tu bolo 7 staníc na spracovanie veľrýb, ale všetky stanice postupne zatvorili – poslednú v roku 1966.
Dnes je celý ostrov pod najprísnejším dozorom Veľkej Británie zameraným na ochranu pôvodných živočíchov.
Kedy je najlepšie sem prísť?
Najlepšie obdobie je od októbra do apríla. Inokedy sa sem jednoducho nedá dostať. Napriek tomu sa treba pripraviť, že počasie sa tu mení lusknutím prsta. Keď som tu bol, ráno po vylodení sme namerali príjemných 15°C a o 30 minút začalo husto snežiť, začal fúkať silný nárazový vietor s rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu a na obed bolo jasno. Prosto treba mať poriadne a kvalitné nepremokavé veci.
Ako sa sem viem dostať?
Asi najpodstatnejšia otázka celého článku. Neexistuje tu žiadne letecké spojenie a ani sa neplánuje postavenie nijakej pristávacej dráhy. Čiže jedinou možnosťou je výletná loď.
Všetky výletné lode do tohto momentu odchádzali z najbližšieho miesta, a to z argentínskej Ushuaie v rámci výletov k Antarktíde. Inak sa nedá. Taký výlet stojí od 6-tisíc USD a trvá minimálne 20 dní. Čiže ak plánuješ navštíviť Antarktídu, zváž, či si to nepredĺžiš aj o Južnú Georgiu. Úprimne, ja hodnotím tento ostrov ako väčšiu cestovateľskú pecku ako Antarktídu, aj keď takéto porovnávanie vôbec nemám rád. Podrobný článok o Antarktíde s priamymi odklikmi na dané spoločnosti nájdeš tu.
Bude cena niekedy nižšia?
Dlho nebude. Preto ak uvažuješ a za tú sumu ti to stojí, choď. Neváhaj. Každý rok je väčší dopyt po Antarktíde a po prídavku menom Južná Georgia. Voľakedy sa dali ceny zjednať v Ushuaii, ale tie časy sa viac-menej pominuli. Výlety sa rezervujú aj pol roka dopredu.
Prečo by som sem mal ísť?
Ide o unikátne miesto na svete, kde platia prísne pravidlá na ochranu životného prostredia. Nájdeš tu asi najväčšie kolónie kráľovských tučniakov na svete. Len si predstav, že na jednom mieste žije vyše pol milióna tučniakov. Alebo veľké množstvo veľrýb, kosatiek či tuleňov vrátane sloních tuleňov, ktoré vážia aj 4 tony. Toto sú Galapágy Antarktídy a nikde v Antarktíde nenájdeš také množstvo živočíchov ako práve tu.
Čo by som mal mať na pamäti?
Ak sem pôjdeš a zaplatíš nemalý peniaz, tak treba mať poriadnu poistku. Neexistuje tu žiadna nemocnica, žiadna záchranná služba, prosto nič. Ak sa ti niečo stane, najbližšia civilizácia je 1 300 kilometrov loďou (najrýchlejšie to spravia za 4 – 5 dní). Dokonca miestna vláda upozorňuje, že nepreberá žiadnu zodpovednosť za zdravotný stav turistov, ani keď sa im niečo stane. Prosto ak si zlomíš nohu, bude ťa bolieť zub či dostaneš poriadnu morskú chorobu, všetko bude musieť vyriešiť loď, s ktorou sa plavíš, a tá to väčšinou rieši miestnym doktorom na palube, ktorý má veľmi obmedzené možnosti
Morská choroba
Pri plavbe k Južnej Georgii a k Antarktíde dostane 99 percent pasažierov morskú chorobu. Vládnu tu 5- až 13-metrové vlny. Niekto ochorie hneď a niekto až v polovici plavby. Niekto sa z toho vylieči za hodinu a niekto ako ja za 30 hodín. Každému pomáha niečo iné. Spánok, lieky (najlepšie dostaneš v argentínskej Ushuaii za 5 eur), ale hlavne sa nedostať do stavu, že budeš dehydrovaný. Vtedy treba výrazne obmedziť, ak nie vysadiť alkohol, kávu a cigarety.
Alebo by si chcel vidieť najizolovanejší ostrov sveta? Čo tak Tristan da Cunha?