Prečo práve Kirgizsko?
Najlepší spôsob ako si Kirgizsko vychutnať v plnej dávke je v turistických topánkach a s ruksakom na pleciach. To najcennejšie, čo vám krajina vie ponúknuť, je jej horstvo, ktoré pokrýva väčšinu územia.
Ak pre vás najbližší víkend znamená príležitosť si zaliať čaj do termosky a vyraziť niekde nad nad hranicu lesa. Ak sledujete predpoveď počasia a dúfate, že ta päťdesiatpercentná šanca zrážok je stále len prehnaný odhad meteorológov. Ak presedený voľný deň je pre vás premárnený čas, ktorý vám už nikto nevráti. Ak sa vás týkajú predošlé vety, potom je pre vás Kirgizsko prírodný lunapark, splnený trekový sen.
Do plochy krajiny zasahujú dve gigantické pohoria. Najväčšiu časť zaberá pohorie Ťanšan (Tiān Shān) a malým kúskom prispieva aj Pamír so svojou sedemtisícovkou Pik Lenina (Ibn Sina/Avicenna) na hranici s Tadžikistanom.
Pik Lenina je známy ako najľahšie dostupný vrchol nad sedemtisíc metrov. Pri jeho zdolávaní sa nevyžaduje prekonávanie zložitých technických pasáží a vrchol vo výške 7134 m n.m. dokáže dosiahnuť aj skúsený a pohybovo zdatný vysokohorský turista. Netreba si to však mýliť s ťažšou alternatívou tatranskej túry. Pre výstup do base campu, aklimatizačné výstupy do vrchlových campov a povinný oddych si rezervujte tri až štyri týždne. To je čas, ktorý spomínajú trekové agentúry v prípade, ak začínate a končíte v juhokirgizskom Oshi. Cenovo sa trekové balíčky pohybujú od 2000€ do 5000€ v závislosti od rozsahu služieb. Pre bližšie informácie pozrite odkazy nižšie.
Ak vašou ambíciou nie je expedícia na Pik Lenina, potom vám postačí sa zorientovať sa v pohorí Ťanšan.
Momentálne je pre našínca Kirgizsko relatívne ľahko dostupné. Priame lety z blízkych letísk síce nenájdete, no existujú výhodné spojenia cez Moskvu a Istanbul. Cieľovým letiskom je Biškek alebo Osh. Zvoľte radšej Biškek, ak je vaším primárnym cieľom severná časť Kirgizska (a teda väčšina), vrátane jazera Issyk Kul a Ťanšanu. Z Viedenského a Budapeštianskeho letiska vás cesta vyjde na 350€ až 550€. Vstúpiť do krajiny a pohybovať sa po väčšine územia je podobne bezproblémové ako v krajinách EÚ pred Schenghenom (bezvízový vstup a zrušená povinnosť registrácie po vstupe do krajiny).
Hromadným dopravným prostriedkom sú maršrutky (vrátane moderných klimatizovaných). Ja som najčastejšie volil taxi, kde sa výhodná cena dala vždy dohodnúť. Taxíky si viete nájsť i zdieľané. Dokonca aj cestu z Biškeku do štyristo kilometrov vzdialeného Karakolu som viackrát absolvoval taxíkom. Buď sme ako trojčlenná partia obsadili jedno auto, zaplatili približne 25€ na osobu a viezli sa s výhodou státia na ľubovoľnom mieste. Pri tejto ceste sa obchádza jazero Issyk Kul a postupne sa vám odkrýva jeden vrch za druhým. Sami si môžete zvoliť, či jazero obídete severne alebo južne. Časovo sa to veľmi nelíši (5 až 7 hodín taxíkom, 7 až 9 hodín autobusom/maršrutkou). Južnejšia trasa je považovaná za krajšiu, no cesty tam naposledy neboli v najlepšom stave (rok 2016). V Biškeku a Karakole je najvhodnejšie miesto pre nájdenie odvozu autobusová stanica, kde je aj stanovište taxíkov. Prípadne si odvoz viete dohodnúť s prevádzkovateľom vášho ubytovania. Vždy sa nájde nejaká biznisu naklonené duša, ktorá si rada zarobí odvozom.
Ako na trek?
Nájdite si Kirgizsko na mapách google, priložte prst na atraktívne pôsobiacu lokalitu (horské jazero, ľadovce, údolie…), nájdite najbližšiu dedinu či mesto, ktoré bude vašim štartovacím bodom a choďte tam. Je to takmer také jednoduché. K dispozícii máte nekonečné množstvo trás, kde vám pre absolvovanie túry netreba žiaden papier (okrem toaletného), len kvalitná outdoorová obuv. Ak vám viac vyhovujú jednodňové treky, ani v tomto vás tunajšie hory nesklamú, no pre plnohodnotný zážitok odporúčam pridať do výbavy stan a spacák.
Kirgizsko má aj vlastnú verziu turistických máp. Hneď po príchode do Biškeku ich môžete nájsť v obchode určenom špeciálne pre tento účel. Volá sa Geoid, je to v starej socialistickej budove na ulici Kievskaya, č. 107. Trochu sa potrápite hľadaním, nečakajte žiaden veľký transparent. Oproti cez cestu je obchodný dom v štýle našich Priorov. Okrem tlačených máp odporúčam stiahnuť konkrétnu oblasť na google mapách, alebo to skúsiť s mapy.cz, ktoré už obsahujú Kirgizsko, no ja sám to nemám odskúšané.
Ak sa bavíme o turistickej trase, tak aj v Kirgizsku existujú značkované chodníky, no týka sa to len najznámejších miest. V drvivej väčšine prípadov si budete pomáhať pastierskymi chodníkmi, v širších údoliach aj vyjazdenými koľajami po autách. Kirgizi sú pôvodom nomádsky národ a kirgizské hory stále patria pastierom. Na ich kone, kravy, kozy a ovce natrafíte aj vo výške nad tritisíc metrov. Pri meste Kochkor som sa po dvoch dňoch vyštveral ku krásnemu jazeru Kul Tor. Cestou som prekračoval skaly a neustále sa vracal strmými zrázmi hľadať správny smer. Keď som smädný a unavený hore pri jazere našiel oddychovať kravu, skoro ma vystrelo z poníženia.
Kam ísť?
Samotné hlavné mesto Biškek sa nachádza na úpätí strmých štvortisícoviek, kde za zmienku stoja známe štíty Pik Korona a Pik Učiteľa s priľahlými ľadovcami. Celá oblasť patrí národnému parku Ala Archa, na ktorého začiatok sa viete dopraviť taxíkom z mesta. Odporúčam si zaplatiť aj poplatok pre vjazd auta pri vstupnej rampe, inak vám hrozí párkilometrové nudné šľapanie po asfalte kým vôbec narazíte na začiatok údolia. V rámci jednodňového výletu je možné dosiahnuť base camp pre oba vrchy. Nájdete tu aj Racekovu chatu, kde v sezóne servírujú jednoduché občerstvenie, no nečakajte nič v štýle komfortu tatranskej horskej chaty. Nás tam čakali len ruskí horolezci, ktorí sa zľutovali nad naším nefungujúcim varičom a dali nám svoju obriu termosku s čajom a k dispozícii celý jedálenský stan.
Ubytovať sa stačí v Biškeku, kde odporúčam hocičo v pešej vzdialenosti od ulíc Chuy, Kievskaya, Moskovskaya a Manas. Križovatky týchto ulíc, vrátane pekného Panfilov parku, sú centrom biškekského života. Za slušné ubytovanie s vlastnou kúpeľňou si pripravte od 15€ do 40€. Známy je tiež Hotel Alpinist s chutným raňajkovým bufetom a anglicky hovoriacim personálom. Ponuky ubytovania v meste sa rozširujú z roka na rok a výber by som kľudne zveril známym a overným rezervačným portálom (agoda.com, booking.com etc.).
Pre najkrajšie túry sa oplatí vycestovať smerom na východ. Mestečko Karakol (400 km z Biškeku) je kirgizským Popradom. Je to východiskový bod pre mnoho známych trekov a expedícií. Mesto ako také vás svojím šarmom neočarí, no nájdete tu niekoľko slušných možností ubytovania a zopár trekových agentúr. Najlepšiu skúsenosť mám s ubytovaním v Argo Guest House. Vlastní to rodina kirgizských Rusov, ktorí si určite dali na mieste záležať. Za trojposteľovú izbu s vlastnou kúpelňou a wifi sme platili 40€ za noc a raňajky. Umožnili nám ponechať si u nich batožinu, ktorú sme nechceli ťahať na trek. Všetko nás tam čakalo aj po šiestich dňoch, dokonca aj izbu sme opäť dostali rovnakú.
Pod trekovou agentúrou si predstavte jednu miestnosť s jednočlenným personálom, s ktorým si viete dohodnúť horského vodcu, nosiča či kuchára, alebo sa minimálne poradiť o turistickej trase. Pozitívne hodnotím najmä s CBT Karakol (http://cbtkyrgyzstan.kg/cbt/cbt-karakol/). K dispozícii tu máte turistické mapy, ako aj miniknižnicu pod podmienkou, že za jednu vybratú knihu darujete jednu svoju. Horského vodcu si môžete “prenajať” za ceny medzi 25€ až 40€ v závislosti od náročnosti treku, skúseností a jeho znalosti angličtiny. Odporúčam sa s nimi o trekoch poradiť pred príchodom do krajiny. Vedúci Azamat Asanov (cbtkarakol@google.com) bol síce skúpy na odpoveď, no pánko dobre ovláda angličtinu, má prehľad a jeho rodina prevádzkuje slušný guesthouse Artisans, ktorého služby som taktiež využil. Izby nemajú vlastné sociálne zariadenia, no všetko bolo čisté, udržiavané a pani domu vie robiť skvelé raňajky.
Najväčším miestnym lákadlom je trek k jazeru Ala Kol. Ľadovcové tyrkysovomodré jazero vo výške 3500 metrov nad morom bude pre vás živou pohľadnicou krajiny, ak sa podujmete na tento minimálne dvoj-trojdňový trek. Cesta zahŕňa aj miesto s horúcimi prameňmi Altyn Arašan, kde si za malú sumu (10€) viete na hodinu “prenajať” miestnosť s termálnym bazénom (bazén je prehnané slovo, ide skôr o väčšiu betónovú vaňu). Po dlhej túre neexistuje lepšia odmena. Je na vás akú dlhú trasu si zvolíte. Mne sa trasu podarilo absolvovať dvakrát, v oboch prípadoch išlo o päťdňovú túru so stanmi naprieč horskými sedlami. Prvýkrát so začiatkom z Jety Oguz, čo sú červené skalné útvary v tvare siedmich býkov (po kirgizsky “džety oguz”). Druhý raz sme zvolili ako začiatok miesto s názvom Sanatórium. To bola sústava starých budov vo veľmi tesnom ústí obrovskej doliny. Evidentne miesto malo svoje najlepšie dni za sebou a nechcel by som tadiaľ prechádzať v noci. Pri oboch túrach sa začína z výšky cca 2000 m n.m. a najvyšší bod dosiahnete pri prekonávaní horského sedla nad Ala Kol vo výške 3900 m n.m. Neskúšajte to s letným spacákom ani v letných mesiacoch. Miesta na stanovanie je všade dostatok a zadarmo, len v okolí Altyn Arašan vás môžu požiadať o malú sumu za miesto na stan.
Existujú však miesta, kde vás len tak ľahko nepustia. Prvou kategóriou sú prihraničné oblasti (na severe pri Kazachstane, na západe a juhu najmä oblasť blízko Číny), kde vám pre bezproblémový pohyb treba príslušné povolenie. To môžete získať cez lokálne trekové agentúry. Nakoľko sa na vystavenie permitu čaká niekoľko dní, je vhodnejšie to vybaviť mailom vopred, kde vám postačí zaslanie fotokópie cestovného pasu a uhradenie poplatku. Vyššie spomínané CBT Karakol je jednou z trekových agentúr, ktoré môžu s permitom pomôcť.
Tu spadá aj ľadovec Inylček (Egnilchek). Pre dobrodruhov ľadovec otvára brutálne možnosti pre pešiu turistiku a lezenie, kde sa viete dostať až k base campu vrchov Khan Tengri (6995m) a kirgizského najvyššieho – Pik Pobeda (Jengish Chokusu, 7439m). Ľadovec je so svojimi 60 kilometrami dĺžky šiestym najdlhším mimopolárnym ľadovcom na svete. Trek po ľadovci sa plánuje buď len jedným smerom, alebo aj s návratom po tej istej trase. Štartovacím bodom je miesto zvané At-Jailoo (2500 m n.m.) a ide sa sedem až osem dní do base camu vo výške 4000 m n.m. Tam si mnohí si pre cestu späť volia helikoptéru, sovietsku MI-8 (približne 250€ za osobu). Druhou možnosťou je si cestu dole zísť pešo. Permit na trek v roku 2016 stál 25 eur na osobu a bolo o neho nutné žiadať s dvojtýždňovým predstihom. Sezónou je júl a august.
Ďalšou kategóriou sú oblasti s totálnym zákazom pohybu akou je okolie vojenských základní. Zvláštnym prípadom je územie v okolí zlatej bane Kumtor južne od jazera Issyk Kul, ktoré, žiaľ, zahŕňa aj prenádherné okolie a horský ľadovcový masív vrátane jazera Petrov. Naivne som napísal pár mailov kanadskej spoločnosti Centerra, ktorá baňu spoluvlastní, pýtajúc sa na možnosti získania povolenia na vstup, no nedostalo sa mi žiadnej odpovede J.
Pri návšteve Kirgizska neujde vašej pozornosti ani ďalši kirgizský prírodný klenot – jazero Issyk Kul – druhé najväčšie alpínske jazero sveta (po Titicace) a tiež druhé najväčšie slanovodné jazero (po Kaspickom mori). Keby sa vám Kirgizsko podarilo navštíviť v teplých mesiacoch, tak obzvlášť jeho severná časť pripomína európske morské letoviská, kde majetnejši Kirgizi a Kazaši trávia svoje dovolenky. Voda je mierne slaná, čistá a napriek svojej veľkosti jazero ponúka pohľady na hory z každej strany. Zo severu aj juhu ho lemujú rozvetvené masívy Ťanšanu.
Najväčšim sladkovodným jazerom krajiny je Song Kol. Celá vodná plocha je obklopená pastvinami, ktoré sú, ako inak, obklopené horskými hrebeňmi. Jazero je pre návštevníkov známe možnosťou návštevy typickej kirgizskej yurty, ktorú Kirgizi nazývaju “tunduk”. Lokálna pobočka turistickej agentúry CBT v meste Kochkor (http://cbtkyrgyzstan.kg/cbt/cbt-kochkor/) vie sprostredkovať prespanie v tundukoch. Pri našej prvej návšteve Kirgizska sme to využili a tri noci, ktoré sme pri jazere vo výške 3000 metrov strávili, určite neľutujeme. Cena za osobu nepresahuje 25€ a zahŕňa aj stravu od raňajok po večeru. Lokálne maslo, džem a čerstvý chlieb boli to najlepšie, čo som v Kirgizsku jedol. Denný program je záležitosťou vaších preferencií. Môžete si zaplatiť jazdu na koni a slobodne si zajazdiť okolo jazera, či smerom k neďalekým horských dolinám, alebo to využiť na výstup na najbližší vrch. V mojom prípade je najviac zapamätelný peší výstup na vrch Ak Tash vo výške 3800 metrov, kde sme počas celej cesty nevedeli nájsť žiadnu viditeľnú cestičku. Od zošmyknutia nás v istom mieste chránilo len statické trenie medzi vibramovou podrážkou a skalou. Boli sme preto s kamošom štastní, keď sme konečne dosiahli najvyšší bod a zároveň sa bezpečne vrátili.
Kirgizsko je štyrikrát rozsiahlejšie ako Slovensko, no počet obyvateľov máme takmer rovnaký. Dá sa preto povedať, že je riedko osídlené a vám to dáva nekonečne veľa možností na nachádzenie priestoru, kde môžete nerušene blúdiť prírodou.
Ak ste z predchádzajúcich riadkov nadobudli pocit, že Kirgizsko je len o pešej turistike, tak vedzte, že tam nájdete omnoho viac. Krajina je rajom pre nadšencov jazdenia na koni, vodáci ocenia rieku Naryn kvôli raftingu a nájdete tu i pár človekom vytvorených zaujímavostí. Pri mojej návšteve som to však nebral ako primárny objekt záujmu a tým pádom sa necítim hoden prezentácie niečoho, čo som nezažil.
Pre inšpiráciu a približnú predstavu pridávam návrh vyše dvojtýždňového itineráru
Deň 1: Prílet do Biškeku a ubytovanie (nocľah 15€ – 30€)
Deň 2: Prehliadka mesta Biškek. Populárny je Panfilov park, Socha Manasa, či Námestie Víťazstva (obľúbené miesto novomanželov, ktorí sem chodia pre požehnanie k večnému plameňu)
Deň 3: Jednodňový výlet do Národného Parku Ala Archa a výstup k Racekovej chate. Rátajte so 45 minútovou cestou taxíkom z mesta do parku, taxikár si vie vypýtať aj za prázdnu cestu naspäť, preto to kľudne môže stáť 24€ jedným smerom. Na cene sa určite dohodnite vopred.
Deň 4: Cesta z Biškeku do Karakolu (400km) + príchod do Karakolu. Maršrutkou, či zdieľaným taxíkom sa zmestíte do 10€-20€/osoba. Nocľah v Karakole za 10€ až 30€ podľa typu ubytovania.
Deň 5: Prehliadka mesta Karakol + návšteva trekovej agentúry (v našom prípade to bol CBT Karakol). Ak trek plánujete absolvovať bez sprievodcu, obstarajte si aspoň mapu a poraďte sa o podmienkach v horských sedlách, hlavne o snehovej pokrývke. V CBT vám vedia aj požičať plynovú karťušu na varič, karimatky, stan a spacáky. Ceny neboli prehnané. Park Víťazstva a miestny trh sú dobré miesto na vychádzku. Nevynechajte ani pravoslávny drevený kostol blízko centra. Na hlavnej ulici v centre mesta sú aj potraviny a športový obchod (možnosť kúpy plynových varičov, karťuši, karimatiek a ďalšieho športového vybavenia).
Deň 6 – 9: Trek z Jety Oguz (červené skalné útvary v tvare siedmych býkov) do Altyn Arashan (horúce pramene a osada s možnosťou kúpy občerstvenia) cez vysokohorské jazero Ala-Kol. Stravu si je treba zobrať vlastnú, podobne je nutný stan, spacák a teplé oblečenie. So snehom nad 3000 m n.m. počítajte najmä začiatkom júna a koncom septembra. S búrkami rátajte vždy. Pri našej prvej návšteve sme nemali žiadnu, pri poslednej sme mali skoro každý deň poobede. K Jety Oguz je to taxíkom cca 20 minút, z ústia doliny pod Altyn Arašanom do Karakolu podobne.
Deň 10: Návrat z Altyn Arashanu do Karakolu. Dá sa to absolvovať peši za 5 až 7 hodín, alebo si v Altyn Arašane dohodnete odvoz za poplatok.
Deň 12: Ráno presun maršutkou do Balykchy na západnej strane jazera Issyk Kul, tam prestup na maršutku do mesta Kochkor (cena za obe jazdy vyšla na približne 7€) V miestnom CBT Kochkor dohodnete odvoz a ubytovanie v yurte pri obrovskom sladkovodnom jazere Song Kol vrátane večere, raňajok a obeda. Cena za dve noci vrátane odvozu vychádza na cca 70€. Samotná cesta k jazeru stojí za výhľady. Je to iný typ krajiny ako na východe (alpínske lúky, ihličnany). Vidíte trávnaté stepy, suchšie podnebie, yaky, kone, okolie viac pripomína to, čo si predstavujete pod krajinou Strednej Ázie.
Deň 13: Voľný deň pri jazera Song Kol. Dá sa využiť na prechádzku kolo jazera, jazdu na koni alebo na výstup na blízke pohorie.
Deň 14: Odchod zo Song Kol do Kochkor. V ten istý deň vyraziť k veľkému jazeru Kuľakok vo výške nad 3000 m n.m.. Treba sa odviezť taxíkom do blízkej dediny Boľševik, odtiaľ pešo. Cestou je nutné prespať za poplatok v miestnej yurte (7€), alebo vo vlastnom stane. V CBT vám poradia ako miesto nájsť. Sprievodcu nepotrebujete, no zoberte si veľa vody, počas 5 hodinovej cesty hore je jej málo.
Deň 15: Skoro ráno výstup k jazeru Kuľakok. Dve hodiny smerom na juh a 500 výškových metrov vyššie je jazero Kul Tor, ktoré je menšie, no má krásnu mliečnomodrú farbu. V ten istý deň zvládate zostup do dediny Boľševik. Miestnych sa opýtajte na nocľah, alebo požiadajte o odvoz do Kochkoru, kde sa o ubytovaní viete poradiť v CBT Kochkor, alebo sa len opýtať taxikára. Nečakajte žiaden luxus, pôjde pravdepodobne o ubytovanie v lokálnej rodine, ale hygienické štandardy to spĺňa.
Deň 16: Odchod do Biškeku cez Balykchy. V Kochkore je stanovište zdieľaných taxi a maršrutiek rovno pri hlavnej ulici. V Balykchy nájdete odvoz do Biškek do pár minút, len si môžete trochu počkať, kým sa zaplní auto/maršrutka.
Deň 17: Posledný deň v Biškeku a odlet.
Michal Šváb
Som tridsaťdvaročný chalan, narodený na Spiši, momentálne pracujúci a žijúci v Bratislave. Cestovanie pre mňa znamená objavovať krajinu chodením a ak to podmienky umožňujú, tak chodením v horách. Voľný čas najradšej trávim v prírode, v horách, kde mi zväčša postačujú aj tie slovenské. Aj vďaka podobne naladenej partii kamošov už toho máme prechodené na tisíce kilometrov a do zbierky sme si mimo Európy zaradili aj moju doteraz najmilšiu destináciu – Kirgizsko – kde som mal to šťastie byť už trikrát a verím, že sa počet návštev ešte znásobí. Viac fotiek a ciest môžeš sledovať na michalsvab.blogspot.com alebo https://www.instagram.com/michsvab/
Zaujalo ťa Kirgizsko? Spoj ho s ďalšími stredoázijskými krajinami. Viac podrobných informácií nájdeš tu.
Autor
Čítať viac článkov