Poznáš niekoho kto tam bol? Zatiaľ čo susednú Dominikánsku republiku navštevujú milióny turistov, Haiti pár stoviek. Táto malá karibská republika má určite čo ponúknuť a možno aj viac, než susedné ostrovčeky. Veď kto by tušil, že sú tu nielen mohutné pevnosti, krásne pláže alebo najviac trekových možností v okolitých horách? Možno to všetko by turisti dávno objavili, keby túto republiku nezasiahla každú chvíľu nejaká šialená prírodná pohroma. Haiti a najzničenejšie hlavné mesto sveta vás šokuje.
Mojim prvým miestom je hlavné mesto Port au Prince. Vyše miliónová metropola, ktorá bola voľakedy veľmi krásna. “To mesto bolo čarovné. Mesto plné kaviarničiek, skvelých reštaurácií a pekných zákutí, ” rozrozpráva sa Pier, ktorý tu žije cez 30 rokov a vlastní reštauráciu pri centre mesta. “Všetko to už je len jedna veľká spomienka,” pozrie von cez okno a zahľadí sa na spustošené mesto.
Za oknami už neuvidíš žiadnu krásnu koloniálnu architektúru, ale len ruiny. Videl som na vlastné oči Kábul či iracké mestá zničené vojnou, ale Port au Prince by asi vyhral 1. miesto o najviac zničené mesto sveta. Všetko je v ruinách. Čo sa vlastne stalo?
V roku 2010, konkrétne 12. januára o 16:53 zasiahlo Haiti najhoršie zemetrasenie za posledných 200 rokov. Otrasy zeme dosiahli hodnoty 7 stupňov richterovej stupnice a na ničivosti pridal aj fakt, že sa epicentrum nachádzalo neďaleko miliónovej metropoly. Za pár sekúnd sa mesto zmenilo na scénu z nejakého katastrofického filmu. Na následky zemetrasenia zomrelo podľa niektorých údajov až 300-tisíc obyvateľov. Ak by sme túto katastrofu chceli k niečomu prirovnať, tak známe Tsunami v juhovýchodnej Ázii v roku 2004 zobralo so sebou na druhý svet cez 220-tisíc obyvateľov. K smutným štatistikám treba aj pridať cez 1,5 milióna ľudí, čo ostali bez domova.
Druhá pohroma prišla za pár dní. Pod sutinami domov sa nachádzali tisíce mŕtvych a to zapríčinilo šírenie sa cholery a iných chorôb. “To si nevieš predstaviť. Panika, smrad, beznádej, nedostatok vody, jedla. Proste armagedon,” doplní svoje zážitky Pier nad pohárikom.
“Táto krajina ešte dlho nebude mať pokoj. Ale my vstaneme, otrepeme sa a ideme ďalej. Len keby neprišla ďalšia pohroma…”
Za 6 rokov neskôr udrel na hlavné mesto Tajfún vo svojej ničivej sile. To, čo stálo ako tak, sila vetra strhla a vrátila mesto do stavu tesne po zemetrasení. Všetko opäť padlo.
Keď sa prechádzam po centre mesta, vidím všetko v rozvalinách. Hlavnú katedrálu pripomínajú obvodové múry, pôvodné domy stoja silou vôle a nikto tu už nebýva. Mesto sa na večer mení na mesto duchov. To si nevieš predstaviť.
Niekto by si povedal, že kriminalita tu musí prekvitať. Jasné, že je, ale nie taká, akú by si si predstavoval. Domáci ma zastavajú a pýtajú sa, prečo som sem prišiel. Ak poviem, že len tak, tak ďakujú, že im dôverujem a nebojím sa. “Štve nás, že nás svet vidí len v čiernych farbách. To znamená, že keď nám zemetrasenie a hurikán vzali všetko, musíme vraždiť?” zamyslí sa jeden z mnohých obyvateľov. A musím mu dať za pravdu. Aj nás Slovákov hnevá, že nás vzdelaný západ berie ako niečo zaostalé, ale že aj my prepadávame rovnakým názorom.
Haiti je hrdá krajina. Ako prvá sa zbavila koloniálnej nadvlády a dokázala si dlho vládnuť napriek všetkým nástrahám, ktoré jej zniesli nebesá. Za mestami sa sem už toľko nechodí, ale keď ťa lákajú iné atrakcie, budeš prekvapený. Ale tou najväčšou sú miestni obyvatelia, ktorí si budú vážiť, že si sem prišiel.
Viac cestopisov z rôznych kútov sveta nájdeš na našom blogu.
Haiti a najzničenejšie hlavné mesto sveta – máte otázky?
Autor
Čítať viac článkov