Novosibirsk je tretie najväčšie mesto v Rusku po Moskve a Petrohrade. Zároveň je to hlavné mesto Sibíri. Vlastne keby nebolo Transsibírskej magistrály, mesto by asi neexistovalo. Keď sa cársky imperátor Alexander II. rozhodol, že vybuduje Transsibírsku magistrálu, ešte netušil, koľko nových miest vznikne. Sibír bola vtedy viac-menej neosídlenou časťou Ruska, kam nikto netúžil ísť. O Sibíri si ešte napíšeme, ale treba si uvedomiť, že železnica bola pre túto časť ako tepna. Novosibirsk, najprv malá dedina na konci 19. storočia a dnes tretie najväčšie ruské mesto. Mesto rástlo hlavne počas druhej svetovej vojny, keď sa sem presúvala vojenská výroba z Petrohradu a Moskvy. Ďaleko od vojenskej línie s Nemcami sa rozbehla výroba všetkých dôležitých vojenských zbraní. Od lietadiel cez delá až po tanky.
Preto, keď sem prídete, treba si uvedomiť, že vás nijaká výrazne krásna pamiatka vás nečaká. Počas mojej prvej návštevy som bol zhrozený, že toto mesto je len pre milovníkov betónu, lebo ten sa na vás usmieva vo všetkých možných podobách. Dokonca som sa hneval, že sa miestny magistrát vôbec nestará o niektoré drevenice, ktoré patria do kultúrneho dedičstva Ruska.
Novosibirsk sa asi nestane vyhľadávanou destináciou, ale aspoň vám dotvorí pohľad na Rusko a Sibír. Nie, Transsibírska sa nedá preletieť a nikde nezastaviť. Bola by to škoda, keby ste nevideli napríklad Novosibirsk. Nás však najviac láka mesto Akademgorodok, ktorý leží len 20 kilometrov od Novosibirsku a do rozpadu ZSSR sa sem nijaký cudzinec, ale ani mnohí miestni nedostali.
Viete, kde bývali najlepší vedci sovietskeho zväzu? Kde bola vraj najuvoľnenejšia atmosféra a kde bol jeden z najvyšších životných štandardov?
Neďaleko Novosibirsku sa nachádza Akademgorodok, kde Sovietsky zväz vybudoval mesto pre najlepších vedcov, ktorí pracovali v 31 inštitútov. Prihovorila sa mi staršia dáma a s hrdosťou mi ukazuje sovietsku pýchu. ,,Toto je tá najkrajšia sovietska architektúra v celom Rusku. Nikde nie je tak krásne ako tu. Bolo to privilégium tu žiť.“ Rozhovorila sa Oľga s medailou na hrudi. „Najkrajšie panelové domy, bohaté obchodné domy a hlavne uvoľnený životný štýl.“ Spomína s jemnou nostalgiou na staré dobré časy, ktoré tu panovali.
Akademgorodok bol založený v roku 1957 na prianie akademika Lavrentyeva. Netrvalo dlho a mesto vyrástlo do najkrajšieho mesta. 65 tisíc vedcov s rodinami tu malo vytvoriť šťastnejšie zajtrajšky. V prvých rokoch ste tu dostali západnú literatúru, počúvala sa tu zakázaná hudba a mohlo sa slobodne diskutovať. Len aby sa predbehol západ. Na druhej strane, ak ste sa sem dostali, už ste ťažšie z mesta vyšli. Mesto bolo viac menej za plotom. Všetko bolo strážené. Aby sa nikto nesťažoval, všetkého tu bolo dostatok. Žiadne rady, žiaden nedostatok. Obchody boli plné toho najlepšieho jedla a platy patrili k najvyšším v Sovietskom zväze. Viete, že tu bol vôbec prvý bar v ZSSR? Neskôr sa však uvoľnená atmosféra nepáčila Moskve a slobody boli potlačené. V meste sa museli od 70. rokov zúčastňovať povinných prvomájových pochodov, čo v ľuďoch vyvolalo odpor. Už sa nesmelo ani kriticky pozerať na marxizmus – leninizmus a slepo dôverovať moskovskému vedeniu. Keď sa blížil rozpad impéria, dotácie už neboli také veľké a ľudia túžili odtiaľto odísť. Po roku 1991 sa z mesta odsťahovala takmer tretina obyvateľstva. Dnes sa mesto postupne dostáva do bývalej slávy a univerzity a inštitúty sú už plné budúcich nádejí Ruska.
A aký mám ja pocit z tohto mesta? Určite je to najkrajšie sídliskové mesto v Rusku. Ak by som to porovnal s inými mestami inde vo svete, ktoré boli postavené pre tie najlepšie mozgy sveta, tak určite by Akademgorodok nevyhral prvé miesto a skôr by bolo na chvoste. Panelové domy sú tu oproti iným mestám v Rusku farebné, lepšie zariadené, ale architekti sa príliš nevyhrali. Na druhej strane je to mesto plné zelene, parkov a športovísk. Na hlavných triedach sa magistrát snaží o dokonalú úpravu, ale keď vyjdete z hlavných trás, dýcha na vás starý duch socializmu. Rozbité chodníky, smutné detské ihriská a nevábne prostredie.
V obchodných strediskách, kde ste voľakedy dostali to najlepšie, sa dnes predáva lacný čínsky tovar. V kinách, kde sa premietali sovietske filmy, dnes hrajú najnovšie americké filmy a v baroch hrá západná hudba. Najviac ma zaujala miestna reštaurácia, kam chodievali vedecké špičky. Ten interiér by dnes bol určite ukážkovým a dýcha tu duch 80. rokov. Zoberiete si tácku a dáma s bielou zásterou vám dá na tanier ruské špeciality. Len tá melanchólia, čo tu vládne. Nikto sa neusmieva a hudba je tiež smutná. Žiadna radosť zo života alebo z toho že bývate v niečom, čo stále patrí k tomu lepšiemu, čo v Rusku nájdete.
Máš otázky na cestopis ,,Transsibírska – Novosibirsk a Akademgorodok“, ktoré malo byť najlepšie na svete“? Daj do komentu a radi odpovieme.
Autor
Čítať viac článkov