Pozreli ste sa niekedy na dátumovú hranicu či časové pásma? Aj vám prišli niekedy trochu nelogické a kládli ste si otázku, že si idú kade-tade? Článok „Časové pásma alebo deň má 26 hodín“ je nielen zaujímavý, ale dozviete sa mnoho skutočností.
Dátumová hranica
Je to myslená čiara prechádzajúca približne poludníkom 180° zemepisnej dĺžky, určená na základe medzinárodnej dohody. Prechádza málo osídlenými oblasťami Tichého oceána a vyhýba sa kontinentom a ostrovom. Pri jej prekročení východným smerom sa z dátumu odpočíta jeden deň, pri prechode na západ sa dátum posúva o jeden deň dopredu.
Čiže ak by ste chceli oslavovať Silvester dvakrát, tak napríklad na ruskej Čukotke by ste si odpili zo šampanského, ešte by ste sa stihli vyspať a následne by ste sa presunuli na Aljašku, kde by boli ešte len prípravy na oslavu Nového roka.
Dátumová hranica by mala byť zvislá, ale nie je. Dôkazom sú ostrovy Line Islands, ktoré patria Kiribati (je to jediný štát na svete, ktorý sa nachádza na všetkých štyroch zemepisných hemisférach).
Východná časť Line ostrovov sa nachádza východnejšie ako Havajské ostrovy, ktoré majú časové pásmo -10. Napriek tomu v tejto časti Kiribati používajú čas (+14). Časové rozpätie medzi Havajom a Line Islands je teda rovných 24 hodín, čiže majú presne taký istý čas, ale iný deň.
Ak ste nadobudli pocit, že už väčší extrém neexistuje, tak ste na omyle. Pozrite sa trošku západnejšie od Line Islands a natrafíte na neobývaný ostrov Howland, ktorý patrí USA a je asi 2000 kilometrov od Havajských ostrovov. Na tomto ostrove oslavujú Nový rok o 26 hodín neskôr ako prvé miesto na zemi. Čiže na zemi máme nie 24 hodín, ale 26 hodín!
Samozrejme, že mnohým štátom to bolo až do 19. storočia jedno. Všetko to zmenil obchod, keď sa začalo obchodovať na veľké vzdialenosti. V roku 1884 sa vo Washingtone mnohé krajiny dohodli na čase. Vytvoril sa nielen nultý poludník, ale svet sa rozčlenil na západné a východné zemepisné dĺžky.
Dátumová hranica sa neustále mení a posúva aj podľa potrieb štátov. Už spomínané Kiribati malo po získaní nezávislosti od Británie v roku 1979 medzi západnými a východnými ostrovmi rozdiel 22 hodín, lebo cez Kiribati prechádzala dátumová hranica. A teraz si predstavte, že ste na Kiribati v roku 1979 a časť krajiny má nedeľu, ale druhá časť krajiny má pondelok a zarezáva v robote. Miestne úrady teda vzájomne komunikovali len 4 dni v týždni.
Preto sa v roku 1995 Kiribati rozhodlo, že bude mať jednotný dátum a posunie medzinárodnú dátumovú hranicu na východ. Čiže aj vzdialení poludníkoví „susedia“ na severe a juhu, ako napríklad Havaj alebo Francúzska Polynézia, majú rovnaký čas ako východ Kiribati, no iný deň.
Naposledy sa zmena udiala na ďalšom tichomorskom štáte Samoa v roku 2011. Jeho obyvatelia si ľahli spať vo štvrtok 29. decembra a zobudili sa v sobotu 31. decembra. Piatok sa jednoducho vymazal a to z dôvodu, aby sa Samoa dátumovo zosúladila s Austráliou kvôli ekonomickým záujmom.
Na druhej strane je však Americká Samoa a tá je zosúladená so Spojenými štátmi. Samoa a Americká Samoa sú vzdialené len 70 kilometrov, ale je tam časový rozdiel 25 hodín!
Nemáme len anomálie v rámci dátumovej hranice, ale aj s časovými pásmami. Asi najväčšou anomáliou je Čína. Cez túto krajinu prechádzajú pomyselné 3 časové pásma, ale Peking sa rozhodol, že v celej krajine bude len jeden jediný čas. Najviac na to nadávajú obyvatelia západnej časti, ktorí vstávajú s východom slnka až o 10:00. Najvýraznejší časový posun medzi dvoma štátmi je medzi Čínou a Afganistanom. Stretávajú sa tu časové pásma +4:30 a +8, čiže posun po prechode cez hranicu je o tri a pol hodiny. Takýto posun zažijete aj keď idete do Nepálu z Číny a hodinky si posuniete po prekročení pomyselnej hranice o 2 hodiny a 15 minút. Ale aj Nepál si prispôsobil čas a aby ukázal, že nie je závislý od Indie, tieto dve krajiny oddeľuje časový rozdiel 15 minút!
Napríklad v Austrálii sa mení čas o hodinu aj pri prechode zo severného štátu Queensland do južného New South Wales (a naopak). Je to tak len od októbra do apríla kvôli slnečnému svetlu. Aj ostatné austrálske štáty majú stanovené svoje časy.
Najviac časových zón má Rusko. Až 11! Aby nenastala kuca paca napríklad pri cestovaní vlakom na transsibírskej magistrále, používajú stále moskovský čas na železničných staniciach. Čiže vo Vladivostoku majú na železničnej stanici moskovský čas napriek tomu, že sú od Moskvy 7 hodín popredu.
Ktoré krajiny patria medzi najmenej navštevované? Zaujímavý článok si môžete prečítať tu.
Máte otázku na článok „Časové pásma alebo deň má 26 hodín“? Dajte do komentu a radi zodpovieme.
Autor
Čítať viac článkov