Prečo som sa rozhodol ísť po Beringu do Kambodže? Dokedy tu budem? Kde som? A čo bude potom? Nie len o tom v najnovšom článku ,, Život na takmer opustenom ostrove v Kambodži”.

Prečo som v Kambodži?

Po skončení expedície cez Beringov prieliv som sa rozhodol, že pôjdem za priateľkou, ktorá už cestovala vyše mesiaca po Ázii a že prečkáme obdobie vírusu na kambodžskom ostrove, kde je momentálne asi 100 ľudí. Keďže máme obaja online robotu, vyhodnotili sme situáciu tak, že pôjdeme na nejaký ostrov, kde je čo najmenej ľudí a teda aj možnosť nakazenia je menšia. Voľba padla na Koh Rong Samloen aj z toho dôvodu, že ostrov je stále otvorený, je tu veľmi málo ľudí a hlavne nebol tu zatiaľ zaznamenaný prípad koronavírusu. Či to bol dobrý nápad,  ukáže čas. Vieme, že tu môžeme ostať mesiac, dva, ale aj dlhšie.

Život na takmer opustenom ostrove v Kambodži

Aká je situácia v juhovýchodnej Ázii?

Všetky krajiny v JV Ázii sa uzavreli. Nedá sa ani priletieť a ani prekročiť pozemné hranice. Prvou krajinou, ktorá sa uzavrela bol Laos. Thajsko má každým dňom väčšie obmedzenia (zákaz vychádzania v určitú hodinu, zákaz stretávania sa, či dokonca zákaz predaja alkoholu a uzavreté ostrovy).

Vo Vietname zaviedli pokuty za nenosenie rúška. Čo je však horšie, v tejto krajine sa už objavili nenávistné komenty na zahraničných cestovateľov, hlavne na ľudí z Európy. V niektorých vietnamských hoteloch, reštauráciách atď. je zákaz vstupu cudzincom. Bolo to spôsobené asi aj tým, že ,,biely“ často krát nerešpektovali nariadenia vlády a nenosili rúška. Miestni nadobudli dojem, že problém korony je spôsobený nielen Číňanmi, ale aj Európanmi.

Kambodža má zatiaľ zaznamenaných približne 120 prípadov (otázka je, koľko sa testuje a či všetko vláda zverejní). Provincie sa uzavreli len na obdobie khmérskeho Nového roku. Inak život ide ,,normálne“. Ak porovnám situáciu s okolitými krajinami, tak Kambodža sa vydala cestou miernych reštrikcií a obmedzení. Vláda rozmýšľala, že zavedie výnimočný stav a povolá armádu, ale väčšina politikov vládnej strany to rázne odmietla.

Čo to urobilo s turizmom?

Turistický priemysel padol. Nielen tu, ale na celom svete. Len si predstavte, že hotely, drvivá časť reštaurácií, lodných spoločností, cestovných kancelárií atď. odrazu nefunguje. Ľudia zo dňa na deň stratili robotu. Hovorí sa až o 100 tisíc ľuďoch. My na Slovensku máme ako také garancie ako povedzme finančnú podporu v nezamestnanosti… Tu nič. Zo dňa na deň si stratil robotu, financie, budúcnosť. Tu úloha štátu je niekde inde a každý sa má postarať sám o seba. Klasický sociálny štát je viac menej v Európe a nie v Ázii.

Na ostrove Samloem, kde sa momentálne nachádzam, je situácia pokojná. Ak by nebola korona, tak tu je každý deň aj 3000 ľudí, ktorí sem chodia na jednodňový či viac denný pobyt. Ak tu je teraz 100 ľudí, tak je to veľa. Odrazu je otvorených len pár hotelov, ktoré ponúkajú šialené zľavy (napríklad za mesiac v chatke s klímou vieš zaplatiť od 200 USD), reštaurácie dávajú aj 30 percentné zľavy na jedlo. Dokonca aj bary sú otvorené a neočakávajú sa obmedzenia ako v Thajsku, kde sú zavreté. Ak to zrátam, tak ceny sú tu také, ako pred 20 rokmi. Proste celkovo míňame menej ako keby sme boli na Slovensku. Ale aj to sa môže zmeniť.

Aké je to byť na takmer ,,opustenom“ ostrove?

Nikdy som nebol tak dlho na jednom mieste. Vždy som niekde lietal, behal či plánoval. Teraz sa to nedá a je jedno, či som doma alebo tu. Ukotvil som sa na neurčito. Vôbec nerozmýšľam nad tým, že by som niekde išiel cestovať. Proste budeme tu, dokedy sa situácia neupokojí a kašleme na cestovanie. Pre mňa to má aspoň pridanú hodnotu, že som na exotickom ostrove, môžem pracovať online, pripravovať s Peťom na diaľku zájazdy na obdobie, kedy sa cestovanie opäť dá do normálnych koľají.

A zabudol som na to najpodstatnejšie! Budem v kľude pri šume mora písať našu knihu o Beringu.

Život na takmer opustenom ostrove v Kambodži

Je nejaký predpoklad, kedy sa niečo uvoľní?

V tomto momente nie je. Skôr si myslím, že sa skôr otvoria niektoré okolité krajiny ako Európa. Ázia je viac disciplinovaná a lepšie ,,poslúcha“ miestne autority a nerozmýšľa nad tým, či ich niekto chce ovládať alebo obmedzuje ich práva. Mám pocit, že viac chápu, že je to pre ich dobro a preto niekedy tak poslušne a bez reptania sa zaradia do momentálnych koľají. Ale už teraz sa objavuje v miestnych novinách myšlienka, že ak sa bude cestovať do iných krajín, tak jedine s nejakou ,,zdravotnou kartou.“ Momentálne sú všetky krajiny zavreté do cca. 30.4., ale na 99,9 percent sa to predĺži.

Ak máš otázky na článok ,,Život na takmer opustenom ostrove v Kambodži“ daj do komentu a rád odpoviem.

Článok resp. zamyslenie ako bude vyzerať cestovanie po koronavíruse, som napísal tu.

Ak ťa zaujímajú cestovateľské informácie o Kambodži, pozri sem.

Zdieľaj tento článok